Ako vznikol Červený kríž?

red-cross-19494_1280

Zakladateľom Červeného kríža je švajčiarsky obchodník Henry Dunant (1828-1910), ktorý sa 24. júna 1859 rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom po bitke pri talianskom Solferine. V nej sa stretli vojská Francúzska a Rakúska. Po boji tam zostalo 40 000 mŕtvych a tisíce ranených. Tých bez povšimnutia nechávali ležať na bojisku z dôvodu nedostatku vojenských lekárov. Mladý Švajčiar sa stal očitým svedkom situácie a namiesto plánovanej schôdzky s Napoleonom III. začal zhromažďovať obyvateľov z blízkych dedín a organizovať pomoc a starostlivosť pre ranených. Jeho slová „Siamo tutti fratelli“ (všetci sme bratia) otvárali srdcia dobrovoľníkov. Tí potom pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ.

Po návrate do Švajčiarska napísal knihu Spomienka na Solferino, ktorú neskôr na svoje náklady vydal v roku 1862. Následne ju rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. Kniha vyvolala veľký ohlas a jej obsah sa stal základom humanitárnej organizácie.

V októbri 1863 sa uskutočnila Medzinárodná konferencia v Ženeve, na ktorej sa zúčastnili odborníci zo 16 štátov. Počas konferencie prijali rozoznávací znak. Stal sa ním červený kríž na bielom poli, ktorý je vlastne obrátenou švajčiarskou vlajkou. Jeho účelom bolo označiť a ochrániť dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o zranených vojakov. V závere konferencie došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností. Neskôr sa stali známe aj pod názvom Národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Počas Prvej svetovej vojny sa ukázala potreba bližšej spolupráce medzi jednotlivými spoločnosťami Červeného kríža a tak Henry P. Davison, prezident vojenského výboru Amerického Červeného kríža, na Medzinárodnej zdravotníckej konferencii, ktorá sa konala v apríli 1919 v francúzskom Cannes, navrhol zjednotiť spoločnosti Červeného kríža do jednej organizácie. Liga spoločností Červeného kríža, ktorá sa v roku 1991 premenovala na Medzinárodnú federáciu spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, bola ustanovená 5. mája 1919 národnými spoločnosťami Francúzska, Veľkej Británii, Talianska, Japonska a USA a jej sídlom sa stal Paríž. V roku 1939 bolo sídlo premiestnené do Ženevy.

Úlohou Ligy spoločností Červeného kríža bolo zlepšiť zdravotný stav ľudí žijúcich na územiach postihnutých konfliktmi. Ďalším cieľom bolo zjednotiť existujúce spoločností Červeného kríža a podporovať vznik nových. A medzi hlavné aktivity patrilo aj organizovanie a koordinácia pomoci obetiam prírodných katastrof a epidémií. To platí až dodnes.

Základné princípy organizácie boli schválené na XX. Medzinárodnej konferencii Červeného kríža v októbri 1965 vo Viedni. Sú to: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednotnosť, univerzálnosť a svetovosť.

Československý Červený kríž bol založený 1. februára 1919. Prvou predsedníčkou sa stala dcéra prezidenta Československej republiky Alica Masaryková. Koncom roku 1919 sa Československý Červený kríž začlenil do Ligy spoločností Červeného kríža v Ženeve. Počas Druhej svetovej vojny táto organizácia v Čechách a na Morave násilne zanikla a jej majetok prevzal Nemecký Červený kríž. Na Slovensku sa činnosť Červeného kríža podarilo udržať za prísne stanovených opatrení vtedajšieho vládneho režimu. K pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a v časoch oslobodzovania republiky. Po roku 1948 začal znovu pracovať Československý Červený kríž.

Na samostatnom území Slovenska vedú prvé stopy činnosti organizácie do roku 1881, keď tu vyvíjal činnosť Uhorský Červený kríž. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa na Medzinárodnej konferencii národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorý sa konal 25. októbra 1993 v anglickom Birminghame, stal Slovenský Červený kríž riadnym členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *