Ako vzniklo písmo?

family-letter-in-1920-1-1553589

Písmo je považované za vyspelý komunikačný systém, ktorý vznikol z prirodzenej potreby zaznamenávania ľudskej reči a tiež aj ako nástroj organizovania a riadenia ucelených spoločností (civilizácií). Medzi najstaršie oblasti s vývojom ľudskej spoločnosti patrili: Mezopotámia, Egypt, civilizácie v povodí rieky Indus (Harapa a Mohendžo−Daro), Čína, minojská a mykénska civilizácia a tiež civilizácie v Latinskej Amerike. Niektoré sa vyvíjali nezávisle, niektoré sa ovplyvňovali. A to aj vo vývoji písma.

Už v praveku ľudia zaznamenávali dôležité udalosti vo svojom živote kresbami. Prvým spôsobom zapisovania ľudských myšlienok boli znaky obrázkového písma – piktogramy. Obrázky znázorňovali predmety, ktoré mal človek na mysli. Najvyspelejšie piktografické písmo sa našlo na pečatných valčekoch, ktoré sa vyrábali z kameňa a najstarší takýto nález, tzv. gombíková pečať, pochádza približne z roku 3500 pred n. l. z mezopotámskeho mesta Uruk.

Neskôr, národy na vyššom stupni vývoja, začali každý jednotlivý pojem reči zobrazovať do vetného významu. Tak vzniklo pojmové (ideografické) písmo. Tento druh písma dosiahol najdokonalejšiu podobu v Číne a dodnes sa tam používa. Ďalším krokom vo vývoji písma bolo používanie jedného, spoločného znaku pre rovnako znejúce slová. Vychádzalo sa tak zo zvukovej podoby slova, nie z jeho významu.

Klinové písmo je vynálezom sumerskej civilizácie. Kliny sa do mäkkej hliny odtláčali vodorovne, zvislo, šikmo alebo hlavou klinu. Okolo roku 2700 pred n. l. malo písmo po rôznych obmenách dovedna 2000 znakov, z ktorých každý už predstavoval slovo (logogram) alebo myšlienku (ideogram). Klinové písmo sa rozšírilo aj medzi Akkadov, Chetitov, Babylončanov a Peržanov. Sumerčina ako jazyk vymrela okolo roku 2000 pred n. l. a nahradila ju akkadština, ktorá už klinové písmo nepoužívala.

V Egypte okolo roku 3000 pred n. l. vzniklo písmo hieroglyfické, čo bol klasický model obrazového písma. Celkový počet hieroglyfov sa pohyboval okolo 700 a každý znak vyjadroval slovo alebo slabiku. Hláskových znakov bolo 24 a boli to všetko spoluhlásky. Samohlásky si k spoluhláskam čitatelia priraďovali sami a pre lepšiu orientáciu a zrozumiteľnosť boli tieto znaky doplnené vysvetľujúcim znakom (determinantom). Písmo sa postupne zjednodušovalo a najjednoduchšou formou egyptského písma bolo písmo démotické (ľudové). Egyptským písmom nastal prechod od slovného písma k písmu hláskovému.

Na území dnešnej Sýrie, okolo roku 2000 pred n. l., žil národ Feničanov, ktorý vytvoril prvú spoluhláskovú abecedu (severosemitskú abecedu). Mala 22 písmen a napísaný text sa čítal sprava doľava. Písmo sa rozšírilo najmä vďaka fenickej podnikavosti a ich obchodnému duchu.

Grécke písmo má fenický základ, ale fenická abeceda Grékom úplne nevyhovovala, a tak niektoré písmená pretvorili na samohlásky a iné, nepotrebné, úplne vypustili. Najstaršie nápisy sa datujú do 9. – 8. storočia pred n. l. Klasická grécka alfabeta sa začala všeobecne používať okolo 4. storočia pred n. l., po zblížení miestnych gréckych abecied.

V dobe rozkvetu gréckej civilizácie sa grécka abeceda dostala aj na Apeninský polostrov, kde sa s ňou zoznámili kmene Etruskov a Italikov a tak sa začal sa vývoj latinčiny a latinky.

Latinka sa vyvinula z etruskej abecedy. Prvé latinské nápisy sa objavujú v období 7. – 5. storočia pred n. l. Rimania neskôr trochu pozmenili vzhľad písmen etruskej abecedy a zredukovali ich počet na 24. V 3. storočí pred n. l., vývoj písma vyústil v slávnostné písmo – rímsku kapitálu. Toto písmo malo len veľké písmená (majuskula). Neskôr sa vyvinuli kvadráty, rustika, ktorá je považovaná za prvé ozdobné písmo v dejinách, kurzívové písmo a unciála, ktorá vznikla hlavne na urýchlenie písania. Malé písmená (minuskula) sa objavili oveľa neskôr.

Sťahovanie národov a rozklad Rímskej ríše sa odrazili v národných osobitých štýloch písania. Latinské písmo sa v tom období začalo prispôsobovať jazykom, čo vznikli nielen na základe latinčiny. Takýmto prípadom je aj slovanská abeceda (hlaholika), vytvorená solúnskymi bratmi Konštantínom (Cyrilom) a Metodom v 9. stor., ktorá v 11. stor., na území dnešného Slovenska a Čiech, začala splývať s latinkou, až sa od nej úplne upustilo.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *