Ako funguje systém Stealth?

View of a fighter jet above the clouds

Systém Stealth (v predklade kradmé konanie, kradmo) je súbor viacero technológií a prostriedkov, ako dosiahnuť “neviditeľnosť“ rôznych objektov, hlavne bojových lietadiel, pre radarové a iné detekčné, alebo navádzacie systémy. Tento efekt je dosiahnutý spojením viacero metód a systémov. Napríklad samotný tvar objektu, jeho povrch, zabránenie rôzneho vyžarovania objektu (infračerveného, elektromagnetického,…), alebo i farba. Tento systém využívajú armádne stroje, ako bojové lietadlá, lode, ponorky, alebo aj rakety, ktoré sa potrebujú dostať napríklad cez silno bránené územie, alebo majú za úlohu ničiť obranu nepriateľa.

Tvar objektu

Štandardné radary fungujú na princípe zachytávania odrazených vĺn, ktoré sami ku cieľu vyšlú. Preto sa tvar objektu prispôsobuje tak, aby odrazené radarové vlny odklonil od ich zdroja. V praxi by to znamenalo, že radar v ideálnom prípade objekt nedokáže zachytiť, pretože nezaznamená žiadne vlny odrazené od tohto objektu. Z tohto dôvodu sa na lietadle odstraňujú takmer všetky pravé uhly a nepravidelnosti. Niektoré lietadlá napríklad nemajú ani chvost (napríklad bombardér B-2). Na povrchu objektu nesmú zostať ani žiadne otvory, alebo prístroje, nádrže, či zbraňové systémy. Všetky takéto objekty bežne upevnené na trup stroja musia byť umiestnené v krytoch, ktoré ich sprístupnia až tesne pred použitím. Efektivitu týchto opatrení zvyšuje aj softvér, ktorý pomáha lepšie natočiť trup objektu, aby odrážal prichádzajúce vlny od zdroja, alebo rušil signály radarov. Dôležitým opatrením je aj plán trate, ktorý zohľadňuje polohu nepriateľských radarov a predpokladaný uhol dopadu radarových vĺn.

Švédska loď HMS Helsingborg

Švédska loď HMS Helsingborg

Povrch objektu

Ako už bolo spomenuté, povrch objektu musí byť bez výčnelkov, alebo iných nerovností. Problém však nastáva pri kryte cockpitu. Za bežných okolností by radarové lúče prenikli do cockpitu a v ňom by sa odrazili od rôznych predmetov späť ku radaru. Preto je aj tento kryt pokrytý tenkou reflekčnou vrstvou, ktorá odráža radarové lúče od zdroja. Existuje aj špeciálny náter, ktorý dokáže pohltiť časť energie vlny, ktorá naň dopadne. Tento náter však nepohltí vlnu úplne a je efektívny len v určitom frekvenčnom pásme.

Keď je reč o úprave povrchu, treba spomenúť maskovací náter špeciálne navrhnutý pre konkrétne prostredie. Je to síce jedna z najstarších metód “zneviditeľňovania“ objektov, avšak splynutie s prostredím je zatiaľ aj najúčinnejšia metóda, ako zamedziť vizuálnemu odhaleniu.

Zníženie vyžarovania

Ďalšou dôležitou súčasťou takéhoto maskovania je zníženie vyžarovania z dôvodu lepšieho maskovania pred pasívnymi radarmi (radary, ktoré nevysielajú ku objektom signály, ale len zachytávajú nejaký druh vyžarovania, napríklad elektromagnetické, infračervené, alebo aj akustické). Z tohto dôvodu plášť ponoriek obsahuje aj vrstvu gumy, aby stlmila zvuky vychádzajúce z ponorky. Väčšina vojenskej techniky sa taktiež zostrojuje tak, aby vyžarovala minimum elektromagnetického vlnenia (toto vlnenie môže vznikať v elektronike stroja), aj keď zameranie cieľa podľa takéhoto vlnenia je náročné a využíva sa pri radaroch (tie vyžarujú veľmi silné vlnenie, ktoré je možné zachytiť na veľkú diaľku).
Väčší problém nastáva pri infračervenom vyžarovaní. Napríklad obmedziť takéto vyžarovanie stíhačky, je prakticky nemožné, pretože tryskové motory vyžarujú obrovské množstvo tepla. Preto sa tieto plyny ochladzujú, napríklad miešaním so studeným vzduchom, alebo sa konce trysiek ochladzujú tekutinou. Navádzanie na infračervené žiarenie motorov využívajú najmä protilietadlové riadené strely.

Americká F-117 (už vyradená z výzbroje USAF)

Americká F-117 (už vyradená z výzbroje USAF)

Nevýhody používania systému Stealth

Najväčšou nevýhodou týchto opatrení je, že objekt nespravia dokonale neviditeľným a pre prístroje nezachytiteľným. Pomocou pasívnych a iných špeciálnych typov radarov je možné zachytiť prítomnosť takýchto strojov (aj keď zatiaľ nie je možné ich efektívne zamerať, ani zistiť o aký typ lietadla ide). Keďže tvar lietadla sa prispôsobuje požiadavke na čo najmenší odraz radarových vĺn, utrpí tým aerodynamika. Lietadlo je tým pádom o niečo pomalšie a menej manávtovateľné ako štandardné lietadlá. Ďalšou nevýhodou týchto opatrení je zmena vlastností vplyvom poveternostných podmienok, ako napríklad dážď či rosa. Ďalšou veľkou nevýhodou je cena takýchto strojov. Ich vývoj a produkcia je niekoľkonásobne drahšia, ako u štandardných modelov.

Bojová stroje, ktoré využívajú systémy Stealth má vo výzbroji mnoho armád. V aplikácii týchto technológií na bojové lietadlá sú najviac popredu Spojené štáty americké. Ich armáda využíva mnoho takýchto strojov a vkladá nemalé čiastky do ich vývoja. Mnohé štáty však vyvíjajú aj systémy na odhalenie takýchto objektov.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *