Ako funguje imunitný systém?

Imunitny System

O imunitnom systéme, v počiatkoch jeho skúmania nazývanom „individuálna dispozícia“ sa začína rozprávať od roku 1890. Podľa očitých svedkov vtedy vedec Max von Pettenkofer vypil pred svojimi študentmi pohár s približne miliardou cholerových baktérii, čo je množstvo, ktoré by dokázalo zlikvidovať približne 150 mužov a zostal zdravý.

Pettenkoferovým cieľom bolo dokázať, že k nakazeniu človeka musia okrem pôvodcu ochorenia pristúpiť i ďalšie okolnosti. Dnes, v 21. storočí vieme, že náš obranný systém ovplyvňuje strava, otužovanie, cvičenie, duševný stav, stres, antibiotiká, životospráva, hormóny a ďalšie faktory.

Imunitný systém sa voči pôvodcom ochorenia bráni buď špecifickou alebo nešpecifickou obranou. Nešpecifická časť sa označuje aj ako vrodená imunita. V tomto prípade ide o prvotný kontakt s cudzorodou látkou a jej zneškodnenie. Patria k nej humorálne (baktérie zabíjajúce substancie rozpustené v telových tekutinách) a celulárne faktory (obranné bunky, ktorých jadro tvoria granuly, ktoré môžu spustiť alebo zosilniť procesy orientované na uzdravovanie). Nešpecifickú obranu podporuje zdravá koža, kýchanie, kašlanie a pod.

Špecifická časť je nazývaná získanou imunitou, pretože sa vyvíja až pri priamom stretnutí s pôvodcom ochorenia. Sprostredkúvajú ju bunky, ktoré sú uspôsobené imunologickým reakciám. Ide o tzv. lymfocity – najmenšie biele krvinky, ktoré buď vyzreli v detskej žľaze – thymuse (T-lymfocyty) alebo pochádzajú z kostnej drene (B-lymfocyty). B-lymfoctyty produkujú pre každú cudzorodú látku špecifickú protilátku. Tento poznatok sa stal v konečnom dôsledku základom očkovania.

Zdravé telo potrebuje lymfocyty iba k bežnej činnosti. Keď sa cudzorodé látky dostanú do organizmu, naša vrodená imunita si s nimi ľahko poradí, pretože ich počet je ešte veľmi nízky. Pokiaľ sa pôvodcom ochorenia podarí prekonať nešpecifickú obranu nastupuje špecifická časť. Pokiaľ sa T-lymfocyt stretne s chemickou substanciou, bunkou, mikroorganizmom či bielkovinou, musí najskôr zistiť či ide o antigén. Ak sa rozpozná pôvodca ochorenia, lymfocyt dá podnet k tvorbe protilátok, ktoré útočníka zneškodnia a obalia ho, čím vznikne tzv. imunitný komplex, ktorý však v tele zostáva. Imunitné komplexy musia byť preto rozpustené. Do boja sú imunitným systémom zapojené aj okolité tkanivá, ktoré zväčšujú svoj objem. Zároveň sa zvyšuje teplota tela, ktorá zabraňuje množeniu vírusov a rakovinovým bunkám.

Lymfocity sa množia a bojujú s antigénmi v lymfatických uzlinách, ktoré tvoria lymfatický systém. Cez tieto uzliny musí prejsť i každá cudzorodá látka, ktorá sa chce usadiť v našom tele. Ak napríklad objavíme na nohe zapálenú čiaru, ide o zápal lymfatickej dráhy resp. reakciu obranných centier voči pôvodcom ochorenia.

Náš imunitný systém je závislý na dostatočnom prísune enzýmov, vitamínov, stopových prvkov. Na druhej strane ho oslabujú faktory, chronicky známe ako škodlivé – stres, depresie, zlá životospráva, antibiotiká, hormonálna antikoncepcia, fajčenie a alkohol. A tak sa pre dobrú imunitu oplatí počúvať známe slovenské príslovie: „Kam nechodí slnko, tam chodí lekár.“

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *