Ako funguje astronómia?

picjumbo.com_HNCK2228

Stonehenge je veľmi známa monumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských obradov aj na astronomické pozorovania. A vo svete to nie je jediný dôkaz o tom, že už prvý ľudia si kládli otázky o zákonitosti v prírode a túžili poznať a rozumieť nepoznanému, čiže všetkému, čo sa okolo nich nachádzalo a mohlo nachádzať.

Astronómia
 je veda o vesmíre, o jeho zložení, štruktúre, fyzikálnych vlastnostiach, o jeho pohyboch a vývoji.  Astronómia  sa zaoberá vesmírnymi objektmi čiže slnečnou sústavou (ktorú tvoria Slnko, planéty s mesiacmi, medziplanetárna hmota zahŕňajúca kométy, asteroidy, meteority a medziplanetárny prach) , hviezdami a všetkými ostatnými telesami hviezdnej sústavy, galaxiami (dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota), hviezdnymi sústavami a sústavami hviezdnych sústav (galaxie, kvazary, skupiny a kopy galaxií,  supergalaxie, Metagalaxia, medzigalaktická hmota) a všetkými druhmi žiarenia vo vesmíre ( kozmické a reliktové žiarenie, neutrína) a sám vesmír ako celok.

Astrónomia sa podľa predmetov a spôsobov konkrétnych výskumov delí na viacero oblastí, ktoré sa stále dopĺňajú ale i menia podľa hlavného zameria v danom čase.

 Astrometria  sa zaoberá určovaním presnej polohy vesmírnych telies. Patrí k nej aj sférická astronómia, ktorá sa zaoberá rozpracovaním matematických metód na určovanie zdanlivých polôh a pohybov vesmírnych telies. Ďalej k nej patrí fundamentálne astrometria, ktorá na základe  pozorovaní určuje presné súradnice vesmírnych telies a zostavuje katalógy presných polôh hviezd a odvodzuje, čo najpresnejšie hodnoty základných astronomických konštánt. A ešte k nej patrí praktická astronómia, ktorá sa zaoberá pozorovacími metódami a prístrojmi, ktoré určujú presné geografické súradnice a presný čas pomocou astronomických pozorovaní.

Podstatou skúmania Nebeskej mechaniky (astrodynamiky) je zákonitosť pohybu kozmických telies vplyvom síl všeobecnej gravitácie, pomocou ktorej sa určuje napríklad dráha vesmírnych telies z pozorovaného pohybu alebo sa vypočítavajú pozorovateľné polohy z elementov dráh.

Astrofyzika sa zaoberá výskumom fyzikálnych vlastností a chemického zloženia vesmírnych telies.  Delí sa na praktickú astrofyziku a teoretickú astrofyziku.  Astrofyzika sa ďalej delí podľa metódy výskumu na astrofotometriu, astrospektroskopiu, astrofotografiu, fotoelektrickú fotometriu, rádioastronómiu,  rontgenovú astronómiu, infračervenú astronómiu, ultrafialovú astronómiu … Podľa predmetu výskumu sa delí na samostatné oblasti astronómie ako fyzika hviezd, fyzika Slnka, fyzika planét, kometárna astronómia, meteorická astronómia, fyzika hmlovín …

Stelárna astronómia alebo hviezdna astronómia sa zaoberá priestorovým rozložením a zákonitosťami pohybov hviezd a hviezdnych sústav. Podľa metódy výskumu sa delí na stelárnu štatistiku, stelárnu kinematiku a stelárnu dynamiku. Podľa predmetu výskumu sa delí na galaktickú astronómiu (vnútorné pohyby našej hviezdnej sústavy) a mimogalaktickú astronómiu ( kozmické objekty mimo našej galaxie).

Kozmogónia je náuka o vývoji vesmírnych telies a ich sústav. Delí sa na kozmogóniu slnečnej sústavy, hviezdnu kozmogóniu, kozmogóniu galaxií …

Kozmológia je náuka o stavbe a vývoji vesmíru v najširšom meradle.

Dejiny astronómie  sa začínajú už v najstaršej civilizácií. Ale až v v šestnástom storočí sa začala  ako – tak rozvíjať. Prispelo k tomu najmä vynájdenie ďalekohľadu. V devätnástom storočí, keď sa začali používať spektroskopia a fotografia sa  táto veda začala približovať k modernej astronómií.  A zavedením rádioastronomických pozorovacích metód v štyridsiatych rokoch nastal jej prudký rozvoj. Prvá umelá družica vystrelená do vesmíru priniesla možnosť výskumu za hranicami zemskej kôry.

Medzi národy v ktorých sa datujú najstaršie poznatky astronomického pozorovania patria  Babylončania, Egypťania, Mayovia a Briti. V astronomickej histórií sa uvádza, že približne 4000 rokov pred n.l. Egypťania vedeli, že rok má 365 dní a Sumeri napríklad už mali predstavu o štyroch svetových stranách. Prvá učebnica astronómie pochádza z Mezopotámie a dočítame sa v nej o hviezdach. V Mezopotámií  tiež  v šiestom storočí pred n. l. zaviedli priestupný rok, pretože už bolo známe, že rok má 365,25 dňa a týmto diferencovali rozdiel medzi používanou a skutočnou dĺžkou roka.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *